Chagall

V júni som v Bruseli len pár dní pred koncom výstavy stihla zhliadnuť dielo Marca Chagalla. Aj keď som zámerne prišla tesne pred obedom, vystáť som si musela 30-minútový rad a ďalších 45 minút čakať na samotný vstup na expozíciu (ideálna príležitosť na waflu, všakže).Podzemné priestory Royal Museums of Fine Arts ukrývali desiatky umeleckých diel, ktoré dopĺňalo zhruba 30 zaujímavých sprievodných audiokomentárov, vizuálov, tematických hudobných podmazov a rôznych popisov.Na rozdiel od múzeí sú pre mňa galérie úplne iným zážitkom. Na výtvarnom umení ma najviac fascinuje to, ako rôzne môže na ľudí pôsobiť. Každý si v ňom ne/nájde to svoje. O to zaujímavejšie sú následné diskusie a analýzy.O Chagallovi som si zámerne vopred nič nenaštudovala. O to väčší bol zážitok.Už prvé dielo ma zaujalo natoľko, že som pri ňom strávila min. 10 minút. Malý, štvorcový rozmer, dielo namaľované na podklade podobnej lepenke. Na prvý pohľad nemalo ďaleko od prvých ťahov vášho trojročného potomka. Bolo variabilné farbami i motívmi a skrýva v sebe niekoľko otázok: Následovali diela z obdobia autorovho rozbehu. Zachytili jeho krátke obdobie pôsobenia v Paríži. V kaviarňach sa stretával s hlavnými hráčmi vtedajšej umeleckej scény, avantgardnými umelcami a intelektuálmi ako Apollinaire, Max Jacob, či Fernand Léger. Tvorivá atmosféra La Ruche, Paríža bola v absolútnom kontraste s uzavretosťou židovskej komunity vo Vitebsku. Vidno, ako experimentuje s kubistickými prvkami a súčasne sa nevzdáva výrazných, expresionistických farieb.To najlepšie na Chagallovi je, že vás svojim dielom núti rozmýšľať a všímať si všetky zobrazené objekty. Môj zrak zakaždým nesystematicky študoval jednotlivé objekty. Surrealistickými kompozíciami konfrontuje zaužívané premisy a náš každodenný život ako taký. Keď nejde o priame zobrazenie (napr. stolička naopak, vzpieranie sa gravitácií...), sú to výrazné detaily či objekty v inej časti diela, čo získajú vašu pozornosť. Predovšetkým vzorované obrusy či kvety, ktoré hýrili komplementárnymi farbami k ústrednému objektu a celkovo narúšali farebnú schému diela. Kontrasty sú tak masívne, až sú harmonické. Pochvíli zistíte, že je to akýsi Chagallov pattern. Chronologicky usporiadaná expozícia odráža vnútorné poryvy, ale aj odrazy doby a geografickej polohy, kde autor pôsobil. Mnoho obrazov zachytáva jeho domov- bieloruský Vitebsk. Medzi časté vyobrazenia patrili aj motívy židovskej tematiky. Odkaz k jeho židovskému pôvodu.V porovnaní s ostatnými obdobiami jeho života bolo z parížskej etapy cítiť akúsi ľahkosť, experimentovanie, odvahu prepájať rôzne koncepty. Keď som pristúpila k tomuto obrazu, preletel mnou menší blesk. Preniesla som sa v čase...Zhruba 5-ročná Liv sedí u babky na zemi v izbe na poschodí. Izba úložného charakteru, kde sa systematicky ukladal prebytočný stuff. Otváram spodné dvierka police z obývacej steny ,,toledo". Po jednej vyťahujem naukladané knihy, z ktorých si čítala moja mama ako dieťa. Knihy boli vtedy staré aj 30-40 rokov, doteraz si vybavujem vôňu starého prachu. Okrem zlatej či striebornej knihy Dobšinského rozprávok, povestí a rôznej poézie v istom momente naďabím na knihy s ornamentami. Ilustrované rozprávky, chlapček v modrých kraťasoch, dievčatko v bodkovaných šatách s volánikmi. Kohút sem-kvetinka tam. Tie zvieracie hlavy. Rusko. Komunisti. Inými slovami, propaganda aj v knihách pre deti. Aurora do kolísky.Chagallbol pôvodom Rus. Motívy, aj keď štylizované, sa po jeho nechcenom návrate na rodnú hrudu prejavujú naplno. Ako je zvykom v životoch umelcov, vojna prekazila jeho pôsobenie v Paríži.Na druhej strane, zobral si svoju lásku Bellu, ktorú vo svojom diele hojne vyobrazuje. Celoživotná láska a inšpirácia. Bola taktiež jeho kritikom, údajne bez jej názoru nedokončil obraz - pri otázkach pridať-nepridať ornament alebo iné detaily, vždy povedala svoje odporúčanie.V Chagallovych dielach sa opakovali rôzne objekty či symboly. Trebárs vznášajúce sa ,,Nad Vitebskom". Často vyobrazoval tuláka:Chagallove zobrazenie Vitebsku mi neraz pripomínalo diela českého ilustrátora Josefa Lady - vďaka identickej farebnej škále diel a konceptu zasneženej dediny.Ďalším motívom bola kytica kvetov. krásne rozkvitnutú ju umiestnil aj tam, kde by ste to najmenej čakali. Údajne nemal rád živé kvety, lebo tie zvädnú. Radšej ich maľoval, pretože rácio videl len v tom, že budú rozkvitnuté permanentne. Venoval im nejeden obraz. Mne sa najviac páčil tento:

Alebo zátišie s kyticou a menorou.

Časť expozície bola venovaná dielam, ktoré Chagall vytvoril pre Židovské divadlo v Moskve. Od náčrtov cez kostýmy až po veľkoplošné maľby. Bolo zaujímavé vidieť proces tvorby, štúdie od hrubých skíc až po hotové dielo. Všimnite si náčrt nižšie s mriežkou. Chagall ilustroval detské knihy - túto bájku o líške a hrozne určite poznáte. Z ilustrácií priam sršal povestný ruský charakter. Ďalší opakujúci sa motív hodín - v tomto diele sa stali centrálnym objektom. S postupom času a vypuknutím 1. a 2. svetovej vojny sa jeho diela stávali čoraz viac dramatické - motívmi aj farbami.Hravé motívy vystriedala ťažoba, chlad a smútok z vojny, čo sa prejavilo aj na farebnej škále obrazov. Navyše, tvorba z tohto obdobia je poznačená aj stratou jeho životnej lásky, Belly. Aj po jej smrti ju vo svojich dielach vyobrazoval. Okrem spomínaných symbolov môžete na Chagallovych obrazoch vidieť huslistu. Inšpirácia prichádza z domu, jeho strýko hral na husliach. Stal sa ústrednou postavou nejedného diela.

Chagallova druhá manželka, Vava.

Obrazy nabúdajú na dramatickosti. Na umeleckom pobyte v Mexiku sa inšpiroval tunajšími smermi a experimentuje so zvieratami (prevažne býk), ktoré kombinuje s ľuďmi, využíva agresívnejšie farby.Pri odchode mi napadlo, či aj o sto rokov budú naši následníci študovať podobné artefakty z tejto doby. Bodaj by plátno neprestávalo byť relevantným médiom. A vnútorné prežívanie súkromným.

2016

Traveling to Brussels: 3 things to pack (quick guide)