Čím skôr, tým horšie?

Prekrastinácia v dlhodobom horizonte prináša riziká

Fenomén prokrastinácie alebo ,,zabijaka produktivity” — odkladania povinností, ktoré je potrebné spraviť na neurčito — v lepšom prípade na neskôr, isto poznáte. Zostať vo svojej komfortnej zóne prinášaokamžitý pôžitok, čo bráni akejkoľvek racionálnej snahe niečo podniknúť.

Vedci prednedávnom oficiálne pomenovali opak prokrastinácie — prekrastináciu. Ide o splnenie alebo začatie povinností/úloh čo najskôr. Posledný výskum však ukázal, že unáhlené výkony nemusia vo finále priniesť želaný výsledok.

Prečo je to tak?

Výskumníci z Pennsylvania State University nadizajnovali nasledujúci experiment. Probandi mali za úlohu preniesť ťažké vedro na koniec pozdĺžnej uličky. Na výber mali z dvoch vedier — jedno bolo umiestnené ďalej, druhé bližšie k cieľu. Setup vyzeral takto:

Výsledok bol zaujímavý — väčšina si zvolila vedro, ktoré bolo od cieľa ďalej — čiže bližšie k nim. Vybrali si ho napriek tomu, že ho museli niesť dlhšiu vzdialenosť a vynaložiť na to väčšie množstvo energie.

Autori experimentu sa následne probandov pýtali, prečo si tento postup zvolili. Rozhodnutie vziať vedro, ktoré je bližšie vysvetľujú tak, že ľudia sa chceli čím skôr zbaviť myšlienky povinnosti, ktorú mali po zadaní úlohy neustále v hlave. Toto riešenie im to umožňovalo uskutočniť rýchlejšie, ako keby si vzali vzdialenejšie vedro. Rýchle vzatie vedra do rúk im tak z mentálneho to-do listu odškrtlo úlohu, ktorú mali vykonať. Úlohy sa chceli zbaviť čím skôr — aj za cenu toho, že jej následne splnenie si vyžadovalo väčší fyzický výkon.

V princípe, unáhlenie výkonu čiastkového cieľa — uchopenia vedra, spôsobilo presvedčenie, že splnenie úlohy je bližšie, priam na dosah ruky.

Na prekrastinácií je riskantné to, že na rozdiel od prokrastinácie na človeka nepôsobí zle, prebieha bez sprievodných výčitiek svedomia. Zhon a chtíč urobiť všetky veci čím skôr však môže vyústiť do zníženej výkonnosti pri ďalšej práci.

Ďalším rizikom je zanedbanie rôznych detailov, či strata príležitostí, ktoré sa môžu v priebehu práce naskytnúť. Keďže sa pracovná pamäť človeka sústredí len na samotný výkon úlohy, nemá čas registrovať okolité podnety, ktoré môžu ovplyvniť samotný výsledok nielen kvalitatívne, ale aj kvantitatívne.

Pracovná pamäť je vyťažená tak, že nedokáže filtrovať ďalšie podnety, ktoré môžu zefektívniť výkon alebo meniť situáciu. Na rozdiel od prokrastinátora, ktorý si vytvára priestor na uležanie a voľný priebeh podnetov.

Ak nabudúce nebudete vedieť presný postup, ako úlohu splniť, nechajte si aj čas na premyslenie. Pred tým, než sa pustite ,,vyčistiť” stôl od malých nutností, zamyslite sa, či sú naozaj dôležité — ak nie, majú svoj čas. Je dobré premyslieť si, čo je z dlhodobého hľadiska dôležité — napr. či vynaložíme mentálnu energiu na prácu, ktorá nemusí byť hotová okamžite, alebo si nechám kapacitu na rozhovory k stretnutiam, ktoré sú naplánované na večer.

… a možno práve vďaka ním nebude potrebné ďalšie plnenie rozbehnutých úloh.